Dočítate sa
Škótsko, krajina mýtov a legiend, je tiež pokladnicou dávnej histórie. Nedávne archeologické objavy odhalili množstvo neolitických artefaktov a stavieb, ktoré ponúkajú pohľad na život prvých obyvateľov tejto mystickej krajiny. Cieľom tohto príspevku na blogu je preniknúť do fascinujúceho sveta neolitického Škótska, pričom vychádzame z nedávnych článkov uverejnených v denníkoch The Guardian, Dig It! a ARTnews.
Ostrov Arran: Neolitický zázrak
Ostrov Arran pri pobreží Škótska sa nedávno stal miestom prevratného objavu. Archeológovia z Glasgowskej univerzity a miestni dobrovoľníci objavili v Drumadoone kompletný neolitický monument cursus. Cursus je rozsiahla obdĺžniková ohrada, o ktorej sa predpokladá, že bola postavená na procesie, obrady a zhromaždenia. Tieto stavby patria k najstarším a najväčším stavbám na ostrovoch a datujú sa do obdobia 4 000 až 3 000 rokov pred Kristom.
Otázky na zamyslenie
– Aký význam mali pamiatky cursus v neolitickej spoločnosti?
– Ako títo prví poľnohospodári stavali také veľké stavby?
– Mohol byť ostrov Arran v dávnych dobách významným náboženským alebo politickým centrom?
Aký význam mali pamiatky cursus v neolitickej spoločnosti?
Hypotéza:
Monumenty cursus boli pravdepodobne významnými obradnými alebo náboženskými miestami pre neolitické komunity. Vzhľadom na ich veľký rozsah a úsilie potrebné na ich vybudovanie boli pravdepodobne ústredným prvkom spoločenského a duchovného života týchto raných spoločností. Mohli sa používať na procesie, zhromaždenia alebo dokonca ako astronomické observatóriá.
Ako títo prví poľnohospodári stavali také veľké stavby?
Hypotéza:
Výstavba takýchto monumentálnych stavieb si vyžadovala dobre organizovanú spoločnosť s pokročilými znalosťami inžinierstva a architektúry na tú dobu. Použitie jednoduchých nástrojov z kostí a dreva, ako aj ľudskej práce by bolo nevyhnutné. Stavba pravdepodobne prebiehala niekoľko desaťročí a mohla byť spoločným úsilím, ktoré slúžilo na posilnenie sociálnych väzieb.
Mohol byť ostrov Arran v dávnych dobách významným náboženským alebo politickým centrom?
Hypotéza:
Vzhľadom na objav kompletného neolitického monumentu cursus je pravdepodobné, že ostrov Arran bol významným centrom náboženských alebo obradných aktivít. Jeho blízkosť k ďalším významným lokalitám, ako sú kamenné kruhy v Machrie Moor, túto myšlienku ďalej podporuje. Mohol byť aj politickým centrom, kde sa pri dôležitých udalostiach zhromažďovali rôzne kmene alebo klany.
Osem najlepších archeologických lokalít v neolitickom Škótsku
Organizácia Dig It! zostavila zoznam ôsmich najlepších archeologických lokalít a objavov z neolitického Škótska. Ide o rôzne náleziská od Rotten Bottom Bow, najstaršieho luku, aký bol kedy objavený v Británii, až po Cleaven Dyke, najlepšie zachovaný monument cursus v Británii. Medzi ďalšie významné zmienky patria Jadetitové sekeromlaty, Towie Ball a “Westray Wifie”, malá figúrka podobná človeku.
Otázky na zamyslenie
– Čo nám tieto rozmanité artefakty prezrádzajú o neolitických obyvateľoch Škótska?
– Ako ovplyvnil prechod neolitu na poľnohospodárstvo typy vytvorených artefaktov a štruktúr?
– Mohli mať tieto artefakty náboženský alebo obradný význam?
Čo nám tieto rozmanité artefakty hovoria o neolitických ľuďoch Škótska?
Hypotéza:
Rozmanitosť artefaktov, od zbraní, ako sú luky, až po zložité umelecké diela, ako je lopta Towie, naznačuje, že spoločnosť bola zameraná nielen na prežitie, ale aj na umelecké a duchovné vyjadrenie. To poukazuje na úroveň spoločenskej komplexnosti, ktorá presahuje obyčajné živobytie.
Ako ovplyvnil prechod neolitu na poľnohospodárstvo typy vytvorených artefaktov a štruktúr?
Hypotéza:
Prechod na poľnohospodárstvo viedol k vzniku usadlejších komunít, čo umožnilo výstavbu väčších a trvalejších štruktúr, ako sú napríklad pamätníky cursus. Novozískaná stabilita mohla tiež umožniť venovať viac času a zdrojov umeleckým a obradným predmetom.
Mohli mať tieto artefakty náboženský alebo obradný význam?
Hypotéza:
Vzhľadom na úsilie potrebné na vytvorenie niektorých z týchto zložitých artefaktov je pravdepodobné, že mnohé z nich mali náboženský alebo obradný význam. Predmety, ako napríklad lopta Towie so zložitými rezbami, sa mohli používať pri rituáloch alebo ako symboly moci či duchovna.
Umelecká stránka neolitického Škótska
Neolitické Škótsko nebolo len o prežití, ale aj o umení a vyjadrovaní. Towie Ball, vyrezávaná kamenná guľa zdobená špirálami a inými vzormi, sa často považuje za najlepší príklad neolitického umenia v Škótsku. Podobne aj “Westray Wifie” môže pochádzať z obdobia približne 2900 až 2600 rokov pred naším letopočtom, čo z nej robí jedno z najstarších zobrazení ľudskej postavy, aké sa kedy v Škótsku našlo.
Otázky na zamyslenie
– Akú úlohu zohrávalo umenie v neolitickej spoločnosti?
– Mohli mať tieto umelecké výtvory náboženský alebo obradný význam?
– Ako sa dá neolitické umenie porovnať s inými starovekými formami umenia?
Akú úlohu zohrávalo umenie v neolitickej spoločnosti?
Hypotéza:
Umenie pravdepodobne zohrávalo v neolitickej spoločnosti významnú úlohu a slúžilo na funkčné aj symbolické účely. Umelecké predmety sa mohli používať pri rituáloch, ako talizmany alebo na označenie spoločenského postavenia. Prítomnosť umenia naznačuje spoločnosť s voľným časom a schopnosťou abstraktného myslenia.
Mohli mať tieto umelecké výtvory náboženský alebo obradný význam?
Hypotéza:
Vzhľadom na zložitosť a komplikovanosť niektorých z týchto artefaktov je veľmi pravdepodobné, že mali náboženský alebo obradný význam. Mohli sa používať pri rituáloch alebo ako dôležité symboly v rámci komunity.
Ako sa dá neolitické umenie porovnať s inými starovekými formami umenia?
Hypotéza:
Neolitické umenie je často funkčnejšie a menej reprezentatívne ako neskoršie staroveké formy umenia. Má však podobný symbolický alebo náboženský význam. Zameranie na geometrické vzory a prírodné motívy možno pozorovať aj v iných starovekých formách umenia, čo naznačuje univerzálne témy, ktoré presahujú čas a kultúru.
Záver
Obdobie neolitu v Škótsku bolo obdobím významných zmien a inovácií. Neolitickí obyvatelia Škótska mali ďaleko od primitívnosti – od výstavby monumentálnych stavieb, ako sú napríklad pamätníky cursus, až po vytváranie zložitých artefaktov. Tieto nedávne objavy nielenže obohacujú naše poznatky o neolitickom Škótsku, ale vyvolávajú aj zaujímavé otázky o viere, praktikách a každodennom živote týchto starovekých ľudí.